Keď sa na MacWorlde v roku 2007 postavil na pódium Steve Jobs, sľúbil, že svet sa čoskoro zmení. Mal pravdu.
Tak napríklad pre programátorov prestali byť zaujímavé klasické stolné počítače a húfne sa presunuli na mobilné aplikácie. Prvá aplikácia na svete vraj bol legendárny Had pre Nokiu z roku 1997, ktorý, mimochodom, dodnes funguje.
Áno, i tablety dokážu softvérovej firmy priniesť väčšie výnosy než počítače. Aplikácie sú dokonca používanejšie ako webstránky – pretože tie najväčšie portály a sociálne siete, samozrejme, oveľa lepšie fungujú v apke, než v prehliadači. Na webe strávi užívateľ už menej času ako v appkách. Napríklad klasické médiá (spravodajstvo) 87 percent užívateľov sleduje radšej v ich originálnych aplikáciách ako cez browser.
Väčšina aplikácií funguje na viacerých platformách – pre vývojárov to síce znamená viac práce, ale aj väčší potenciál. Naopak – držať sa len jednej platformy býva známkou malého rozpočtu, nedostatku času či iných problémov s vývojom. Dokopy sa na svete odohralo už 600 miliárd stiahnutí aplikácií. Ak chcete postaviť nejaký startup a na naprogramovanie appky si najmete externú firmu, je možné, že siahnete po vývojároch z Indie – tí sú na svete najžiadanejší. Samozrejme, nie kvôli kvalite, ale kvôli cene. India je aj druhý najväčší trh s aplikáciami na svete po USA (pritom polovica Američanov aplikácie nepoužíva).
Už pred desiatimi rokmi (2011) výskum potvrdil, že 80 percent softvérových vývojárov programuje svoje produkty pre iOS aj Android. Väčšia časť softvérových firiem spravidla najskôr pripraví verziu pre iOS. Androidov je síce oveľa viac, ale Apple má jednoducho povesť, že jeho užívatelia sú bonitnejší a oveľa radšej platia. Takže na Androide dostiahnete viac stiahnutí, ale na Apple zase vyššiu ziskovosť z jedného stiahnutia. Keď spomínaný Steve Jobs predstavoval prvý iPhone, ani netušil, že už o rok jeho firma spustí obrovský obchod s aplikáciami.
Príjmy pre vývojárov sú stále z reklám – asi dve tretiny. Preto môže byť veľa appiek zadarmo. Obchodný model s priamymi platbami využíva asi len tretina mobilného softvéru. Najlepšími platcami sú mileniáli, tí si platia za aplikácie až vo vyše 60% percentách prípadov, táto generácia je skrátka odvyknutá od zlozvykov tých starších, ktorí všetko hľadajú zadarmo. Naopak, ľudí nad 50 rokov je pre predajcov stále ťažké prinúť urobiť nákup zo smartfónu.
Môžete si stiahnuť okolo 6 miliónov aplikácií – samozrejme, najviac ich je na Google Play a potom na Apple App Store. Dokonca aj Microsoft, o ktorom sa hovorilo, že má „málo“ aplikácií v ponuke, ich má okolo 800 tisíc. Pre ilustráciu – denne pribudne okolo 5000 aplikácií na Google Play Store Avšak 60 percent z nových appiek si nikto nenainštaluje a časť z nich je do 72 hodín zmazaná. Tvorba aplikácií je čoraz viac kontrolovaná umelou inteligenciou – samozrejme, klasického programátora ešte nič nemôže nahradiť.
Svojho času bola nesmierne obľúbená hra Pokémon Go – keď v roku 2016 vyšla, hneď si ju stiahlo asi 20 miliónov ľudí, bez ohľadu na nový fenomén – časté zranenia v reálnom živote. Najzárobkovejšie aplikácie generujúce milióny dolárov sú tradične Instagram, WhatsApp, Spotify, SoundHound či ColorSplash. Najlepšie príjmy má ako vývojár softvéru asi Facebook – okrem svojej sociálnej siete vlastní Instagram, WhatsApp a Messgenger.